Mávate strach zo šoférovania? Ľudia sa bežne boja, čo ich čaká na ceste. Radšej do auta ani len nenasadnú. Boja  sa križovatiek, semaforov, neprispôsobivých šoférov, ktorí nevyhadzjú smerovky, keď niekde odbočujú. Strach zo šoférovania mám aj ja. Keď si predstavím, že by som mala sadnúť za volant, hneď ma chytá panika a stres. Keď som si robila vodičský preukaz, bola som rozhodnutá, že budem aj šoférovať. Cvičisko som zvládala veľmi dobre, jazdu po meste ako na začiatočníčku fajn. No obava, že urobím nejakú chybu, tam bola. Testy som zvládla veľmi dobre a aj jazdou som prešla.

Autoškolu som začala robiť cez letné obdobie a skúšku som mala, keď akurát vonku bol ľad a na ňom sneh. Prvýkrát som šoférovala na šmykľavom povrchu. Aj zaparkovať som zvládla, čo vôbec nebolo také jednoduché. Len piati ľudia prešli skúškou, medzi ktorými som bola aj ja. Sama som tomu neverila. Čakala som, že skúšky budem musieť opakovať. No osud to zariadil inak. Keď som dostávala vodičský preukaz, policajt mi povedal, že musím veľa jazdiť. No od vtedy som v aute sedela len raz. Zo strachu.

Od môjho urobenia vodičského preukazu už ubehlo minimálne sedem rokov, no ja som sa stále nerozhodla, že by som mala naozaj šoférovať na cestách. Navyše, ak by som mala voziť aj moje deti. Viem, že veľa žien šoféruje. No, ja to mám asi po mojej mame. Aj ona sa bála šoférovania a až po tridsiatich rokoch sa odhodlala a teraz jazdí aj každý deň autom. Samozrejme s najvyššou opatrnosťou. Avšak ja sa stále neviem prinútiť sadnúť za volant. Zažívate strach zo šoférovania aj vy, hoci máte dlhoročné skúsenosti so šoférovaním? Keď vidím, že môj manžel, ktorý má dvadsaťročné skúsenosti s každodenným šoférovaním a to aj s vozíkom, a jemu sa niekedy prihodí, že ledva stihne správne zareagovať, poviem si, že čo by som robila ja? Strach ma neobchádza, ale ešte by sa hrotil na cestách autom.