Keď sa za socializmu stavali v celej republike bytové domy, bolo to podľa niekoľkých rovnakých šablón. Napríklad klasické bytovky v tehlovej zástavbe mávali balkóny a lodžie zaistené zábradlím z konštrukčnej ocele triedy 11, teda pomerne bežného materiálu, ktorý putoval napríklad z Východoslovenských železiarní v Košiciach na trh v podobe plechov, tyčí, trubiek či nosných profilov. Zábradlie sa vtedy zváralo ako jednotná konštrukcia a inštalovalo do bytových domov tak, že všetky (podľa typu) potom vyzerali rovnako. Bolo to tak trochu uniformné, ale buďme radi, že sa vtedy štát postaral aspoň o to, že mali ľudia kde bývať.

Balkónové zábradlia sa ale museli udržiavať, aby nepodliehali korózii, keby sa to nevykonávalo, zábradlie by potom mohlo byť nebezpečné a nefunkčné. Nátery zábradlia vždy obnášali najprv odstránenie starého náteru a korózie, a že to bolo pracné a namáhavé, vám určite nemusíme vysvetľovať. Bolo to podobné, ako s drevenými oknami v panelákoch, ktoré sa tiež museli čas od času natrieť, inak by začali plesnivieť a podliehali by hnilobným procesom. Natieranie zábradlia a zbavovanie korózie nebolo práve zábavné, že by sa na to ľudia tešili, existovala oveľa lepšia zábava, a tak sa tiež stávalo, že nie všade vyzeralo zábradlie „k svetu“.

Dnes už toto našťastie nemusíme riešiť, pretože existuje dostupné nerezové zábradlie na balkon, ktoré urobia prietrž všetkým náterom, a hlavne korózii. S nerezovým zábradlím sa v podstate zo dňa na deň zbavíte problémov v súvislosti s údržbou, a v zásade sa ho vôbec nemusíte všímať, pretože vám bude spoľahlivo slúžiť niekoľko rokov, a zrejme vás aj prežije. Iba vám odporúčame zábradlie aspoň občas umyť a utrieť do sucha, pretože sa najmä zvonku naň bude chytať množstvo mastných nečistôt. Vystačíte tu ale s bežným saponátom s prídavkom octu a jedlej sódy, a na záver odporúčame zábradlie utrieť do sucha a trochu ho naleštiť, aby ste povrch zbavili vápenitých iónov, obsiahnutých vo vode.